Zateplená šikmá strecha je v poslednom období na Slovensku fenomén, ktorý nachádza najširšie uplatnenie pri stavbe rodinných domov, ale aj v občianskej výstavbe.
V dnešnej dobe taktiež dochádza k nespočetným rekonštrukciám starších objektov a využitiu podkrovných priestorov rozširujúcich obytnú plochu. Nakoľko tradícia využitia obývateľného podkrovia na Slovensku nebola, je potrebné existujúce šikmé strechy zatepľovať.
Šikmá strecha predstavuje kompaktný systém skladajúci sa z niekoľkých hlavných častí. Krytina je hlavná hydroizolačná vrstva chrániaca strešný plášť pred pôsobením poveternostných vplyvov. Je uložená na pomocnej montážnej konštrukcii, ktorú tvorí latovanie, alebo debnenie. Poistná hydroizolácia slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnú rovinu, difúzna fólia umožňuje prestup vodnej pary z tepelnej izolácie do priestoru pod krytinu. Tepelná izolácia zabezpečuje vytvorenie a udržanie príjemných teplotných podmienok v podkroví bez nežiadúcich únikov tepla a tým zbytočných strát energie. Parozábrana je fólia prepúšťajúca len také množstvo vodných pár, ktoré sme schopný zo strešnej konštrukcie odvetrať. Podhľadová konštrukcia vytvára esteticky pôsobiaci interiér. Všetky časti tohto systému vzájomne na seba vplývajú a pôsobia. Vynechaním, nevhodným návrhom, alebo neodborným prevedením niektorej časti môže dôjsť k vážnym poruchám strešného plášťu. Zateplená šikmá strecha je buď funkčná alebo nie je, iná alternatíva neexistuje.
Z praxe vyplýva, čo bolo overené dlhodobým výskumom, že najväčšie chyby z hľadiska tvorby vlhkosti v konštrukcii je spôsobených zlým realizovaním parozábrany. Preto je veľmi dôležité poznať zákonitosti a úlohu tejto vrstvy v strešnom plášti. Na celú konštrukciu pôsobia z vonkajšieho prostredia poveternostné vplyvy ako dážď, vietor, teplota, slnečné žiarenie, akustické zaťaženie. Z vnútornej strany rozdiel teplôt, vlhkosť vzduchu... Tvorba vlhkosti je spôsobená varením v kuchyni, sušením prádla, evapotranspiráciou rastlín, aj človek emituje vodnú paru, sčítaním je priemerná emisia vodnej pary až 12 litrov za deň. V našich klimatickom pásme sa úplne bežne dosahujú exteriérová teplota -10 °C a 80% relatívna vlhkosť, interiérová teplota 20 °C a 50 % relatívna vlhkosť. Pri takto stanovených podmienkach sa množstvo vodnej pary z podkrovia má tendenciu tlačiť cez strešný plášť von a hnacím motorom je rozdiel teploty a tlakov. Na zabránenie difúzie vodnej pary sa musí ukladať parozábrana, ktorá zabráni vnikaniu molekúl vodnej pary do tepelnej izolácie.
Konvekcia vzduchu nastáva v budove pri otváraní dvier presunom teplého vzduchu do horných podlaží, na záveternej strane strechy pri prúdení vetra dochádza k vytvoreniu podtlaku a tým vysávaniu vzduchu cez strešný plášť. Typickým prípadom negatívneho konvekčného prúdenia je roztápajúci sa sneh na streche.
Kondenzácia molekúl vodnej pary nastáva pri nasýtení vzduchu a jeho ochladení, pri tomto fyzikálnom deji dochádza k zmene skupenstva vody. Ak kondenzácia nastáva v tepelnej izolácii, potom si izolácia neplní hlavnú úlohu, lebo mokrá tepelná izolácia zohrieva ako „mokrý kabát v zime“.
Parozábrana obmedzuje konvekciu vodnej pary a následne jej kondenzáciu v mieste uloženia tepelnej izolácie. Funkčná parozábrana zamedzuje tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii, ďalej zabraňuje negatívnemu konvekčnému prúdeniu, ktoré vytvára veľké energetické straty. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože správny vlhkostný režim zabraňuje vzniku drevokazných húb, ktorých rast podporuje vlhkosť. O kvalite parozábrany hovorí hodnota Sd, to znamená, že fólia z určitou hodnotou Sd kladie rovnaký odpor prestupu vodnej pary ako ekvivalentná hrúbka vzduchovej vrstvy. Čím je Sd vyššie, tým je odpor väčší. Pri pokládke parozábrany je vždy nutné prelepiť presahy, utesniť fóliu na podlahu a murivo, utesniť všetky prestupy, lebo inak nemá ani najkvalitnejšia parozábrana žiadnu funkčnosť.
Parozábrana je tvorená robustnou fóliou s veľmi nízkou difúznosťou zväčša na báze polyetylénu s nízkou hustotou s alebo bez výstužujúcej mriežky, takisto môže byť táto fólia opatrená tepelne reflexnou vrstvou. Parozábrana s reflexným povrchom odráža sálavé teplo späť do interiéru čím znižuje energetické straty. Reflexná vrstva zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru. Taktiež sa používajú tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna, opatrené nepriepustným polyetylénovým povrchom. Na trh sa zavádzajú parozábrany s integrovanou lepiacou páskou, fólie z pohyblivou hodnotou Sd, ktoré je možné využiť pri rekonštrukciách kde nie je povolené narušiť podhľad, preto sa otvára krytina a fólia obaľuje krokvy.
V súčasnosti sa stále viac do popredia dostáva výstavba ekodomov, pri ktorých je garantovaná úspora energie. V západnej Európe realizátor ekodomu pri odovzdaní investorovi prevádza Blower door test tzv. test slepých dverí. Na dvere sa osadí ventilátor, ktorý vháňa do domu alebo vysáva z domu vzduch, Po celom novovybudovanom objekte sú osadené čidlá, s ktorých vyhodnocovacia aparatúra zaznamenáva množstvo vymeneného vzduchu. Takýmto testom sa zisťuje tesnosť materiálu použitého na výstavbu a zároveň kvalita remeselného spracovania.
V oblasti parozábran sa bohužiaľ robia najväčšie chyby, veľmi často sa nahrádzajú štandardné parozábrany lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi, ktoré sú určené na baliace účely. Pri týchto materiáloch nie je garantovaná žiadna funkčnosť vplyvom nízkej mechanickej stability, lebo fólia má nízku plošnú hmotnosť. Postupne vznikajú mikrotrhliny, ktoré majú za následok masívnu tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Často sa na prelepenie v ploche používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Časom strácajú lepivosť, skrúcajú sa a odpadávajú. Napojenia parozábrany na prestupujúce konštrukcie pomúrnice, štítové murivo sa takmer vždy realizujú nevhodným akrylátovým tmelom prípadne bez vhodnej tesniacej pásky. Na všetky parotesné napojenia sa musia zásadne používať len materiály určené na to výrobcom. Pri realizácii parozábrany musí byť medzi hornou plochou obkladu a spodnou plochou parozábrany vytvorená tzv. montážna medzera, ktorá slúži na vedenie elektroinštalácie, upevnenie podkonštrukcie pre podhľad. V prípade radenia parozábrany medzi podkonštrukciu a podhľad musíme vedením elektroinštalácie nevyhnutne perforovať parozábranu. Pri vytváraní závesného kotvenia v podhľade vytvoríme v parozábrane neopraviteľný prienik, cez ktorý bude konvektovať teplý vzduch z interiéru do miesta uloženia tepelnej izolácie. Kde sa bude vytvárať kondenzát, čo zníži tepelný odpor konštrukcie a zároveň zvýši tepelnú vodivosti izolácie. Takisto vlhkosť bude spôsobovať degradáciu nosnej konštrukcie, podporovať rast drevokazných húb a v interiéri sa môžu objavovať plesne. Pri dotyku reflexnej vrstvy parozábrany s obkladom sa takisto výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru. Pri tvorbe parozábranných vrstiev je dôležité používať štandardné materiály a doplnky a vyžadovať tvorbu funkčných detailov. Poistná hydroizolácia a parozábrana sa nikdy nesmú navzájom dotýkať vždy musí byť medzi nimi tepelná izolácia, inak vzniká tepelný most a kondenzuje vodná para. Toto sa často stáva pri napájaní fólii na rám strešného okna.
Konštrukcia šikmej strechy je previazaný systém, ktorý si zachováva funkčnosť jedine vtedy ak sú funkčné všetky jeho časti. Pri realizácii parozábrany je nutné použiť štandardné fólie a tesniace materiály určené na parotesné vytvorenie spojov. Zároveň zhotovenie zveriť skúseným odborníkom z dobrými referenciami, lebo kvalita práce je založená na perfektnom vyhotovení detailov.
Dörken SK, s.r.o.
